Amiši sú známi ako starosvetci, ale neplatí to o všetkých. Niektorí si nachádzajú cestu k modernej technike.
Typická predstava o amišoch je, že ich život sa akoby zastavil niekedy v 19. storočí. Odmietajú autá a namiesto nich uprednostňujú konské povozy, nechcú používať elektrické spotrebiče a ani moderné oblečenie. Radšej sa odievajú do šiat, ktoré aj našincovi pripomínajú odev typický pre sedliakov z konca 19. či začiatku 20. storočia.
Hovoríme o amišoch, nábožensko-etnickej skupine, ktorej príslušníci žijú zväčša v Spojených štátoch amerických a v Kanade. Podľa Wikipedie ich počet stále rastie. Pred viac ako sto rokmi ich bolo iba 5000, ale do roku 1976 sa ich počet viac ako zdesaťnásobil a vlani ich už bolo viac ako 373 000. Je za tým hlavne vysoká pôrodnosť, priemerne takmer sedem detí na jednu rodinu.
Predstava o Amišoch ako zatvrdilých odmietačoch všetkého moderného ale nie je presná. Radi napríklad využívajú motorové benzínové píly, keďže drevo je pre nich primárnym stavebným materiálom a toto palivo (ako aj nafta) v ich komunitách na rozdiel od elektriny nie je odmietané. Avšak ukazuje sa, že aj elektrina si do amišských komunít stále častejšie nachádza cestu.
Amišovia totiž netvoria jednoliaty celok, ale nájdeme medzi nimi rôzne odnože, ktoré sa líšia mierou svojej konzervatívnosti. Každá takáto afiliácia si sama určuje pravidlá týkajúce sa začlenenia moderných technológií do života členov jej spoločenstva.
Zdroj: Electrek.comMnohí Amišovia majú napríklad povolené jazdiť v autách, ktoré sami nevlastnia ani neriadia. To okrem iného znamená, že môžu ísť taxíkom, alebo Uberom. Tieto služby sa ale pri dlhodobom používaní riadne predražia a práve elektrické bicykle môžu byť pre Amišov lacnejšou alternatívou, ako informuje portál Electrek.com.
David Mullet, člen amišskej cirkvi starého rádu a majiteľ predajne E-bikes of Holmes County v americkom štáte Ohio tvrdí, že pre mnohých členov ich spoločenstiev sa stali elektrické bicykle vhodným dopravným prostriedkom na dochádzanie do práce. Niektorí na nich prejdú povedzme len dva kilometre, ale nájdu sa aj takí, ktorí denne precestujú aj desaťnásobok tejto vzdialenosti.
Pre amišské oblasti je bežné, že sa dôsledne vyhýbajú závislosti od vonkajšieho sveta a zvyčajne ich usadlosti nie sú napojené na centrálnu elektrickú rozvodnú sieť. Preto sa komunity, ktoré používajú elektrinu, často spoliehajú na solárne panely. Relatívne malé batérie elektrických bicyklov z nich nie je problém nabiť a na územiach obývaných Amišmi sú stále rozšírenejšie verejné nabíjacie stanice, zásobované elektrinou vyrobenou práve zo slnečnej energie.
Pochopiteľne, stále existujú staromilské amišské komunity, ktoré tieto výdobytky zásadne odmietajú a striktne trvajú len na používaní dopravných prostriedkov, ktoré tu boli už pred storočiami. Je však celkom milé vidieť, že niektorí Amiši už využívajú rovnaké dopravné prostriedky, ako mnohí ľudia nielen v Amerike, ale aj u nás.
Zdroj: Electrek.com,Wikipedia.org
Prečítajte si tiež:
