Na konci roka sme sa boli na Ministerstve hospodárstva pýtať na to, ako sa teda splnili sľuby o tom, že ako Slovensko máme namierené byť svetovou veľmocou a čo môžeme očakávať v tomto roku. Prijal nás minister hospodárstva, Richard Sulík (RS) a hovorili sme s ním celkom otvorene asi 20 minút. Prinášame výber z nášho rozhovoru.

TI: Ako teda zmení vodík máš život?

RS: Sme na začiatku vývoja, ktorý bude trvať desiatky rokov. Ale ak s tým nezačneme teraz, tak to nebude ani za tých niekoľko desiatok rokov. Ale dôvod, že má zmysel s tým začínať je ten, že vodík je výborný nosič energie. Nie je to zdroj energie, je to nosič. Dá sa to predstaviť tak, že do vodíka sa dá energia nejakým spôsobom vložiť a potom iným spôsobom – oxidáciou zase vybrať. Toto sa dá robiť aj s inými látkami, lenže pri nich je dosť často odpad v podobe oxidu uhlíka. V prípade vodíka je to čistá voda, čo je kľúčová a neprekonateľná výhoda.

Samozrejme ako všetko, aj vodík má svoje výhody a nevýhody. Jedna z nevýhod je tá, že tieto technológie treba najprv vyvinúť a druhá je, že je to momentálne ešte veľmi neefektívne. Je to za určitých okolností aj nebezpečné, vodík  je totiž výbušný plyn. Treba sa s tým naučiť zaobchádzať, ale v zásade som presvedčený, že keď chceme do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, tak bez vodíka to nepôjde.

TI: Ako je na toto všetko pripravené Slovensko?

RS: Tak my sme na tom celkom dobre. Slovensko je v tej skupine krajín, ktorá sa do týchto vodíkových technológií celkom vážne a odvážne púšťa. V lete 2021 sme schválili Národnú vodíkovú stratégiu. Tento dokument je síce všeobecný, ale je to akýsi základ pre ďalšie pokračovanie a takýto dokument pritom dnes nemá schválený veľa krajín. Teraz pripravujeme akčný plán, ten je prakticky hotový. V januári ho predložíme do medzirezortného pripomienkového konania. Dúfam, že ešte v prvom štvrťroku bude na vláde, bude tam schválený. Začíname už robiť aj konkrétne veci, spomeniem napr. stavbu elektrolyzéra alebo nákup autobusov na vodíkový pohon. Mesto Bratislava totiž vysúťažilo 40 autobusov a hoci zatiaľ nemajú na to finančné krytie, súťaž podľa verejného obstarávania je hotová. Takto postupne začneme s vodíkom žiť.

TI: Dobre, čo na to potrebujeme, aby sme s ním naozaj mohli žiť?

RS: Potrebujeme na to 4 veci. Za prvé musíte vodík nejako vyrobiť. Ideálne teda z vody. Po druhé je to jeho skladovanie, kde ako Slovensko vieme hrať prvé husle v rámci celého svete. Za tretie preprava vodíka a na záver jeho spotreba.

TI: Ako to myslíte s tými prvými husľami?

RS: Skvapalniť vodík je energeticky dosť náročné, musíte ho totiž neustále držať v prijateľnom chlade. Za druhé môžete vodík stlačiť pod veľkým tlakom. Toyota napr. používa vo svojich autách tlak 700 barov, Prípadne môžete použiť tzv. metal-hydridový princíp, kedy sa vodík v nádržiach na konkrétne zliatiny sa takpovediac dobrovoľne prilepí. V týchto nádržiach je zliatina rozdrvená na úplne jemný prášok. Len jediný gram tohto rozdrveného prášku má plochu až 10 000 m². To je plocha futbalového ihriska a na túto plochu sa vodík usadí. Na to vám potom stačia oveľa nižšie tlaky, teda nie 700 barov ale len 20 barov a to je oveľa menej energeticky náročné. Túto metódu vyvinuli Košičania a celý proces už majú patentovaný. Práve tu môžeme byť ako Slovensko cez patenty veľmi úspešní.

No a potom je tu už tá preprava vodíka a jeho spotreba. Tam je Slovensko momentálne dosť slabé, lebo nemá žiadne ani priame spaľovanie vodíka a nevyrábajú sa u nás ani palivové články.

Richard Sulík Ondrej Macko
Ondrej Macko pri rozhovore s Richardom Sulíkom

TI: My ale reálne na Slovensku máme hotovú distribúciu plynov v súvislosti propán-butánovými fľašami. Aj dnes sa dajú takéto skvapalnené plyny kúpiť v sieti čerpacích staníc alebo v špecializovaných staniciach. Nie je toto základ toho, ako sa bude dať využiť vodík v súvislosti s dopravou?

RS: To ja neviem, či sa bude takto narábať s vodíkom. Tieto nádoby sú ťažké alebo sú pod vysokým tlakom. Je to jedna z možností, aj keď z dnešného pohľadu si myslím, že tadeto cesta nepôjde.

Najnáročnejšia bude výroba vodíka, lebo budeme potrebovať „šialené“ množstvo elektriny. Aj keď sa nám podarí dosiahnuť násobne vyššiu účinnosť pri výrobe vodíka, budeme na to potrebovať veľa elektriny na nevyhnutnú elektrolýzu.

Ako úzke hrdlo v celom reťazci s vodíkovým pohonom sa teda javí práve výroba. Keď sa vodík už vyrobí, tak sa bude používať tam, kde je to bude najjednoduchšie a najefektívnejšie. Hlavne spočiatku bude teda vodíka málo. Myslím, si, že sa použije hlavne ako prídavok do súčasnej plynovej siete. SPP robí v tomto smere výskumy a tak do 20 % by sa do plynovej siete dal primiešavať práve vodík. To vo výsledku znamená o celú štvrtinu menej emisií.

Osobne si myslím, že keď sa technológia výroby vodíka úspešne dotiahne, tak sa bude vodík uplatňovať práve tu. A vodíka bude treba veľmi veľa už len na toto samotné primiešavanie a nie primárne na pohon vozidiel.

TI: Pred časom ste sa ale vyjadrili, že do konca roka 2021 bude čerpacia stanica v Bratislave a v Košiciach. Myslím, že sa tak nestalo.

RS: Problém je, že je strašne málo výrobcov takýchto čerpacích staníc. Konečne teraz máme vyhodnoteného jedného úspešného uchádzača na čerpaciu stanicu s tlakom 350 barovú. Týmto tlakom ale nenaplníte plynom osobné auto, alebo tento tlak je na to nízky. Na takúto 700-barovú čerpaciu stanicu jednoducho nebola v rámci vyhlásenej súťaže predložená žiadna ponuka a súťaž preto musela byť zrušená.

Reálne je málo takých výrobcov, ktorí vedia vyrobiť 700 barovú čerpaciu stanicu a pre nich nie je dnes potrebné zúčastňovať sa súťaže s nejakým náročným verejným obstarávaním. Môžu ju predať oveľa jednoduchšie a na priamo. Aktuálnym problémom toho, že nemáme čerpacie stanice teda nie sú ani peniaze a ani vôľa, tu nie je vhodný dodávateľ.

TI: A reálne bude teda na Slovensku v tomto roku čerpacia stanica na vodík?

RS: K tej prvej 350 barovej sa dostaneme čoskoro. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) momentálne pracuje na tom, že sa v nejakej určite forme spolupráce vystavia čerpacia stanica na plyn v Slovnafte.

TI: To, čo ako krajina prezentujeme na výstave Dubai EXPO 2020 naznačuje, že ako Slovensko chceme byť vodíková veľmoc. Kde sa to ukáže napr. pre zahraničných návštevníkov?

No je tam autobus, ktorý je normálne schopný prejazdný jazdiť a už to ja považujem za veľký krok v tomto smere. Keď skončí Dubai EXPO 2020, tak sa vráti na Slovensko a bude tu normálne nasadený do prevádzky. Spravíme z neho bezplatnú linku práce pre turistov v Bratislave a ukážeme im krásy nášho hlavného mesta. Odvezú sa vo vodíkovom autobuse.

Ministerstvo navyše dalo mestu Bratislava ponuku, že pre 5 vysúťažených vodíkových autobusov cez SPP zadarmo dostanú čerpaciu stanicu a vodíkom ich budeme zásobovať 5 rokov zadarmo.

TI: Ako to dopadlo?

RS: Veľmi pekne poďakovali za ponuku, ale tie autobusy nedostanú hneď. Aj keby ich hneď teraz objednali, tak sa k nám dostanú v septembri. Pritom teraz na to ešte mesto Bratislava nemá finančné krytie. Môj odhad je, že sa tieto autobusy do Bratislavy dostanú na jar roka 2023 a vtedy budeme rokovať znova.

Richard Sulík Ondrej Macko
Pri rozhovore o vodíkovej stratégii

TI: Ak si bežný človek kúpi vodíkové auto, akú podporu a úľavy by mohol očakávať od štátu?

RS: No, my musíme hlavne mať najprv infraštruktúru a potom rozmýšľať o podpore. Ak dnes postavíte čerpaciu stanicu u nás na Slovensku, tak pravdepodobne čerpáte vodík vyrobený z plynu od Slovnaftu alebo z Duslo Šaľa. To sme ale z hľadiska ekológie moc nevyhrali.

My musíme mať práve tú zelenú výrobu vodíka. Ideálne na to je napr. Gabčíkovo, tam by mohol byť vo vodnej elektrárni priamo postavený elektrolyzér. Ušetrili by sme tak distribučné poplatky. Elektrolyzér by bol priamo napojený na generátor elektriny a vyrábal by vodík vtedy, keď je to výhodné v rámci okamžitej situácie v regióne.

Druhá možnosť je Fortischem (bývalé Novácke chemické závody), kde už majú výrobu vodíka dotiahnutú, hoci nie z vody ale zo soľanky (roztok chloridu sodného) a súvisí to s tunajšou výrobou chlóru. Takto vzniknutý vodík je ekologicky lepšie riešenie ako vyrábať vodík z plynu. Tiež v Žiari nad Hronom sa niečo podobné plánuje.

Môžeme počítať aj s tým, že elektrárne môžu uvoľniť elektrickú energiu pri vyrovnávaní frekvencií, prípadne keď sa zmenia poveternostné podmienky v regióne a zrazu je na konkrétnom území z veterných elektrární príliš veľa elektrickej energie, ktorú treba minúť. Dostane sa k elektrolyzéru a vyrobí z nej sa vodík. Toto všetko však potrvá roky, pokým sa to dostane do praxe.

TI: Vy ako minister hospodárstva pôjdete v rámci svojho zamestnania do vodíkového auta, keď bude taká príležitosť?

RS: Ja som nad tým, samozrejme, rozmýšľal. Ako minister mám však pridelené auto aj so šoférom z Úradu na ochranu ústavných činiteľov a ide o auto s naftovým spaľovacím motorom.

Auto pre ústavného činiteľa musí spĺňať prísne bezpečnostné podmienky, ktoré zahrňujú aj tzv. mobilitu. Pritom čerpacia stanica v počte dvoch kusov na Slovensku nezodpovedá podmienke mobility. Tiež musíme mať v kufri bandasku s pohonnými hmotami, aby sme mali mobilitu zaistenú v každej situácii. Toto sa momentálne s autom na vodíkový pohon jednoducho nedá urobiť. Samotný kufor v aute pre ústavného činiteľa musí splňovať viaceré podmienky, lebo povinne musíme mať napr. plnohodnotné náhradné koleso. A vy ste testovali Toyota Mirai a teda viete, že ten batožinový priestor je tu obmedzený. Rovnako ten priestor na sedenie vzadu je pre výkon môjho povolania príliš malý. Teda sa to momentálne nedá.

Ja som následne navrhol prezidentke, či by nechcela fungovať na takomto vodíkovom aute. Ale bolo to už v čase, keď mala nové auto objednané a bol to hybrid od BMW. Tak som prišiel s ponukou po funuse.

Richard Sulík Ondrej Macko
Po skončení rozhovoru

Ďakujeme za rozhovor!

Za TOUCHIT sa pýtal Ondrej Macko

Nechajte nám správu