Na prelome septembra a októbra bola tento rok na Slovensku krásna jeseň. Slnečno, okrem rána aj nezvyčajne teplo. Jednoducho ideálne počasie na to požičať si motorku a vyskúšať taký život s vetrom vo vlasoch. Teda v mojom prípade, žiaľ, už len s vetrom, ale o to intenzívnejšie. 😊

Ako 18-ročný chalan som bol hrdý majiteľ Jawy 350, a to bolo na tú dobu voľačo. Jazdil som na nej 4 roky a nejakým zázračným riadením osudu sa mi nič nestalo. A v týchto rokoch je človek ešte vetroplach a neuvedomuje si následky niektorých činov. Beriem to tak, že som vtedy dostal šancu na život ešte raz a využil som ju.

Teraz je ale rok 2018 a motorky sa zmenili na nepoznanie. V septembri som si tak požičal krásnu Hondu s litrovým motorom a potom BMW R1200 RS s poriadnou technologickou výbavou. Nevyhnutnosťou je už aj pre motorky mobilná aplikácia, ktorá vám povie, aký je celkový stav vozidla a zaznamenáva aj vaše trasy. Bez Bluetooth už ani na krok. Ako som si všimol na ostatných motorkároch, ďalšou nevyhnutnosťou je nosiť akčnú kameru prilepenú na prilbe. Zrejme kvôli zážitkom na ceste, ale aj kvôli neskoršiemu dokazovaniu niektorých sporných situácií. A o tie teda nie je núdza. Vodiči áut na Slovensku totiž nie sú vôbec pripravení na jednostopé vozidlá – hlavne cyklisti sú stále neželanou prekážkou na ceste nielen v Bratislave, ale po celom Slovensku. Rovnako tak motorkári chodia „hala-bala“ a priznávam sa, že aj vrátane mňa.

Pritom táto forma dopravy bude na Slovensku len pribúdať. Po zavedení zdieľaných bicyklov v Bratislave sa jasne ukázalo, že o toto majú obyvatelia Slovenska obrovský záujem. Aj keď je týchto bicyklov pomerne dosť, často po nich vidím len prázdnu dokovaciu stanicu. Všetky sú rozpožičané. Hneď sa to chytilo a za mesiac sa s takými bicyklami realizovalo 70 000 jázd. Najviac ráno a večer, je to teda už prirodzená súčasť verejnej dopravy. V podstate nerozumiem, na čo sme toľké roky čakali.

S požičanými motorkami som urobil celkovo 1200 km a prišiel som na to, že hoci sú to motorky extra silné, táto jazda vôbec nie je o ponáhľaní sa. Možno v meste, kde relatívne ľahko prejdete všetky zápchy a na križovatke ste vždy prví. Ale na cestách nad 100 km je to skôr o užívaní si, nie o naháňaní. Vydržať sedieť na motorke v podstate v jednej strnulej polohe viac ako hodinu nie je celkom pohodlné – určite nie žiadna biznis trieda. Lepšie je po čase zastaviť na čerpacej stanici, dať si kávu a porozprávať sa. Alebo vybaviť zmeškané hovory. Telefonovať na motorke bez hands-free súpravy zabudovanej v prilbe, či riešiť maily alebo SMS ako sa to bežne robí za volantom auta, je tu totiž hra s ohňom. Doslova. Na motorke sa inak počíta čas a jedna sekunda vás veľmi ľahko môže stáť život.

Za slnečného počasia je na motorke super. Pripravení ale musíte byť aj na dážď.

Motorka je viac o kontakte s prechádzanou krajinou ako o hltaní kilometrov ako v lietadle. No keď začne pršať, tak je to o tom, aby ste čo najrýchlejšie našli niečo, kam sa dá schovať. Inak budete mokrí až do nitky. Rovnako je to o doplnkovej výbave, lebo v normálnom oblečení po chvíľke zbadáte, kde všade máte diery, cez ktoré vám fučí na telo. O bezpečnosti v prípade pádu ani nehovorím. Samozrejme, s takýmito silnými motorkami je možné dosiahnuť obrovskú rýchlosť, ďaleko nad povolenými limitmi. Ale rýchlo prídete na to, že motor potom žerie tak 10 litrov/100 km a naozaj to nestojí za to.

Na prekonávanie dopravných zápch je inak úplne ideálny skúter. Ten je tenký a vopchá sa medzi stojace vozidlá aj na veľmi úzkej ceste. Zistil som, že v Bratislave nie je lepší dopravný prostriedok ako práve skúter, a to vrátane nablýskaných áut najvyšších štátnych úradníkov aj so zapnutými sirénami. A prišli na to už aj ostatní ľudia. Vyzerá to tak, že skončíme ako v ázijských krajinách, kde sú tieto „vozítka“ extra populárne. Keď si pozriete ázijskú križovatku, stojí na nej vpredu hlúčik motorkárov pripomínajúci stádo uletených včiel, najrýchlejšie autá až za nimi.

Na začiatku októbra som bol na predstavení telefónu Galaxy A9 v talianskom Miláne. Zatiaľ čo u nás teploty atakovali 25 °C, o kus južnejšie v Taliansku lialo tak, že už viac nemohlo. A motorkári tu jazdili úplne v pohode, z dažďa si nič nerobili. Toto vyskúšam aj ja. A keď bude naozaj zlé počasie, stále je tu verejná doprava. Auto si nechávam ako poslednú možnosť.

V tomto vydaní nášho magazínu máme aj veľký test elektromobilu Hyundai Kona Electric. Toto auto sme testovali ako úplne prví na Slovensku a je jasné, že elektrina je cesta budúcnosti. Na spaľovacie motory môžeme pomaly zabudnúť. Európska únia totiž vymýšľa také regulácie pre tento typ pohonu, ktoré vlastne nie je možné reálne splniť. Aspoň nie za rozumnú cenu. Všetko tak smeruje k elektromobilom a sieť elektrostaníc aj u nás utešene rastie. S Konou EV sme pritom jazdili po prvýkrát bez toho, aby sme museli robiť výraznejšie kompromisy v našom programe. Aj pri presune medzi mestami vám Kona vydrží na viac ako 400 km a môžete si dovoliť aj klimatizáciu či kúrenie. Naše tradičné zimné rukavice a baranicu sme mohli konečne odložiť. S týmto autom sa naozaj dá pohodlne žiť a je jasné, že aj konkurencia príde s podobným dojazdom za akceptovateľnú cenu.

Toto vydanie TOUCHIT sme pre vás upiekli najlepšie, ako sme v našej redakcii vedeli. Nájdete tu dobrý prehľad aktuálnej situácie v IT ako aj podrobné testy, ktorým môžete stopercentne veriť. Verím, že s nami strávite čas príjemne.

Teším sa na vás v novembrovom vydaní a zatiaľ prajem príjemný zážitok s modernými technológiami.

Ondrej Macko

Značky:

Nechajte nám správu