Ford Grand Tourneo Connect: Život na balkánskych cestách mimo sezóny – tipy na miesta, ktoré nepoznáte a oplatí sa ich vidieť! (DRUHÁ ČASŤ)

V prvej časti ste sa mohli dozvedieť to najpodstatnejšie o novinke, s ktorou sme cestovali a v tejto časti vás prevediem našou cestou podrobnejšie, pričom pre vás mám zopár tipov na miesta, ktoré sa oplatí vidieť (a načo si dávať pozor).

Samotný test bol skvelý a poskytol mi veľmi veľa informácií o Forde Grand Tourneo Connect, ktoré je predurčené na aktívny život, či už s rodinou alebo v rámci pracovných povinností. Týždeň s touto novinkou som mal pomerne dobre rozplánovaný, pričom prvé dva dni testu som sa „motal“ po Bratislave a okolí, kde som overil jeho využite v mestskej džungli a následne sme zahájili krátku dobrodružnú výpravu do Chorvátska mimo hlavnej sezóny, čo znamená viac pokoja na cestách, ale aj v rôznych destináciách.

Plán sme mali veľmi jasný – navštíviť zaujímavé miesta, ktoré nie sú pre našinca až tak známe, no jednoznačne sa ich oplatí vidieť. Okrem toho sme veľa jazdili aj po nespevnených cestách, čo celému tripu dodalo kus atraktivity.

Zdroj: Miroslav Illéš

Zo Slovenska sme vyrážali vo štvorici (nie po opici..), presnejšie v zložení 2 dospelí a 2 deti s potrebnou výbavou a batožinou (toto bol prvý moment, kedy som zistil, že batožinový priestor tohto auta je „čierna diera“. Nosíme veľa batožiny a zariadení, no tu sa to akosi stratilo). Zo Slovenska sme vpadli rovno do Maďarska, kde sme plánovali ísť diaľnicou, no moje prepočty hovorili, že späť pôjdeme inou krajinou, takže sme zostali verní okresným cestám. Google mapy mi v daný deň a čas ukazovali časový rozdiel +30 minút po bočných cestách oproti diaľnici, čo je zanedbateľné pokiaľ sa nenáhlite.

Z môjho pohľadu je už cesta cieľom, takže si ju užívam a objavujem nové miesta. Áno, je pravdou, že na tejto trase maďarskom (približne 200 km) toho veľa nie je, teda okrem kukuričných polí, takže sa presunieme rovno do chorvátska, čo je destinácia, v rámci ktorej sa dá jazdiť donekonečna a stále objavíme niečo nové a zaujímavé – či už máte bežné auto alebo off-road. Rovnako to platí v celej oblasti Balkánu, no my sme sa zdržiavali predovšetkým v tejto časti a v blízkosti Bosny a Hercegoviny.

Zdroj: Miroslav Illéš

V Maďarsku sme sa teda nezdržiavali a prešli rovno do Slovinska, kde sme si dali zastávku na nákup potravín v meste Lendava (lepšie a lacnejšie ako na Slovensku, takže odporúčam), rovnako tak sme doplnili palivo ako to len šlo, lebo nafta za 1,683 eura sa proste oplatí 🙂.

Po tejto lukratívnej zastávke sme boli pripravení pokračovať smer Chorvátsko. Na hraniciach to šlo veľmi rýchlo, hraničiari pozreli pasy a leteli sme na diaľnicu smer Karlovač (bol to trošku nezvyk, nakoľko bežne chodím smerom na Rijeku, a to po bočných cestách – trvá to dlhšie, no krajina je pekná, pestrá a v mojom ponímaní to má viac dynamiky, určite odporúčam). Diaľničná trasa po Karlovač má približne 180 kilometrov a za mýto sme zaplatili okolo 8 eur. V tomto meste sme zišli z diaľnice, aby sme sa vydali po ceste číslo 1 smerom na Plitvické jazerá.

Zdroj: Miroslav Illéš

Avšak, jednu tradičnú zastávku sme si dali aj v Karlovači, konkrétne vo veľmi peknom vojenskom múzeu (Muzej Domovinskog rata Karlovac – Turanj) plnom exponátov, ktoré je po ceste, a tak nemusíte v podstate nikde zachádzať. Ak vás zaujíma všeobecná vojenská história tejto krajiny i starého kontinentu ako takého, tak toto miesto vám jednoznačne odporúčam.

Dá sa tu veľmi jednoducho a pohodlne zaparkovať a ak nepôjdete dnu, tak si môžete pozrieť aspoň rôznu vojenskú techniku vystavenú v exteriéri a dať si pritom niečo pod zub. Po krátkom oddychu sme vyrazili ďalej po ceste číslo 1, ktorá je plná pocestných predajcov medu, syrov a v sezóne aj húb. Každý si príde na svoje, osobne mám túto trasu plnú výhľadov a krásnej prírody nesmierne rád.

Po približne 80 kilometroch sme sa priblížili k Plitvickým jazerám, ktoré odporúčam navštíviť mimo sezóny, kedy tu nie je extra pretlak ľudí, no v septembri sa ešte stále treba psychicky pripraviť na astronomické vstupné (40 eur pre dospelú osobu, 27 eur študenti, deti od 7 rokov 16 eur – polovičné vstupné platí až od októbra a v novembri až marci to je najlacnejšie).

My sme túto destináciu vynechali, nakoľko sme tu už boli v uplynulých rokoch a vydali sme sa smerom k hraniciam s Bosnou a Hercegovinou, kde sa nachádza jeden európsky unikát, ktorým je staré vojenské podzemné letisko – Željava.

Zdroj: Miroslav Illéš

Túto destináciu množstvo dovolenkárov/cestovateľov míňa, resp. o nej nevie, pričom to je minimálna zachádzka od Plitvických jazier no veľmi výživná – ak máte dobrodružného ducha a chuť vidieť niečo unikátne, tak toto miesto určite navštívte. (z cesty číslo 1 v smere od Karlovaču môžete zísť v dedine Grabovac na cestu číslo 217 a pokračovať až do dediny Ličko Petrovo Selo, následne Novo Selo Koreničko až po Željavu, kde sa musíte riadiť mapami v telefóne alebo podľa tabúľ a intuície – mapu nájdete aj dole v galérii. Ak idete z dola, teda po ceste číslo 1 v smere na Karlovač, tak je ideálne pred Plitvickými jazerami zísť na cestu 504, resp. dedinu Prijeboj a pokračovať na Ličko Petrovo Selo ako je uvedené vyššie).

Pozor si však treba dávať na mobilné dáta! Letisko je v tesnej blízkosti hraničnej čiary s BiH a niektoré dráhy hranice aj pretínajú, čo v skratke znamená, že sa vám môže prepnúť sieť na vysielač v BiH, a to je zóna 2 s podstatne vyššími cenami za roaming. Mňa to počas prvej návštevy stálo takmer 50 eur, telefón stále pripojený na dátach si automaticky prepol sieť a už to išlo. Blokovanie prenosu nastane až po dosiahnutí vyššie uvedenej sumy (v prípade Orange), čo je v tejto oblasti zopár minutých Mb. Nikto na to neupozorňuje, takže si na to dávajte pozor. A to som hranice v reále neprekročil – odporúčam buď vypnúť dáta alebo na istý čas nastaviť manuálny výber siete.

Samotné letisko je voľne prístupné 24/7 a tvoria ho nekončené pristávacie dráhy, opustené vojenské budovy, obydlia a hlavne tunely v majestátnej hore, ktoré boli útočiskom pre bojové stíhačky MiG-21. Dá sa tu stráviť aj celý deň a i tak bude málo. S terénnym autom si toho užijete ešte viac, no treba dávať pozor na označené zóny, ktoré môžu byť ešte stále zamínované!

V tejto destinácii máme naplánovanú ešte jednu špeciálnu vojenskú „atrakciu“, no to musíme prísť na inom aute s vyšším podvozkom a pohonom všetkých kolies. Ak stretnete pohraničných policajtov alebo vojakov, netreba sa obávať, robia tu bežné kontroly okolia a hraníc (a vozia sa pritom na parádnych terénnych buginách, čo im trošku závidím).

Okrem skúmania nekonečných tunelov sa dá jazdiť aj po okolitých cestách a objavovať zarastené vojenské budovy a rovnako tak nevynechajte ani staré lietadlo, ktoré je odstavené bližšie k dedine, pred vstupom na letisko a je to asi najväčšia fotografická atrakcia pre cestovateľov, ktorí sa tu fotia a zanechávajú na lietadle svoje nálepky, podľa ktorých sa dá ľahko rozlúštiť, kto všetko tu bol. Celé letisko je prístupné aj vďaka dotáciám z EU a aktuálne sa vo veľkom čistí, takže aj moja druhá návšteva v rozmedzí dvoch mesiacov bola prekvapením, stále je to čistejšie a prístupnejšie.

Ak sa odhodláte vojsť do tunelov, jednoznačne odporúčam mať respirátor a výkonné LED svietidlo. Ja som mal aktuálne na test špičkovú čelovku pre profesionálov – LEDLENSER H19R Signature, ktorá s ľahkosťou a dokonale osvetlí aj takto veľký tunel na dlhú vzdialenosť, pričom bude objavovanie určite bezpečnejšie. Je ťažšia a drahšia, ale to čo dokáže a koľko vydrží tieto dva neduhy pohltí – pripravujem aj samostatnú recenziu.

Zdroj: Miroslav Illéš

Letiska sme nabažení a pokračujeme k moru, nakoľko sa blíži tma a potrebujeme sa ubytovať. Ako vždy, ubytovanie hľadám na poslednú chvíľu, čo dodáva kus adrenalínu, najmä ak nespíte v aute a máte so sebou deti :). Už tradične používam na túto seansu aplikácie AirBnB a Booking. Keď prespávam v aute, čo je 98% mojich výjazdov, tak využívam okrem zdravého rozumu aj aplikáciu park4night – ak cestujete v aute, ktoré je i vašim domovom na cestách, tak táto aplikácia by vám nemala chýbať (majú aj klasický web, no apka je lepšia).

Zdroj: Miroslav Illéš

V novom Forde Grand Tourneo Connect by som sa bez problémov a pohodlne vyspal, čo som pôvodne mal v pláne, no pre štyroch to nie je. Avšak, ak siahnete po spacej zostave a strešnom stane, tak aj toto auto môže byť pre rodinu i jednotlivca veľmi zaujímavým vozením po cestách i necestách (skvelou správou je, že nový model sa dá kúpiť aj s pohonom všetkých kolies).

Pod rúškom tmy a pokročilej hodiny sa mi podarilo nájsť apartmán v obľúbenej destinácii Starigrad, rovno pod národným parkom Paklenica. Rýchla noc a ešte rýchlejšie ráno nám poskytlo informáciu, že daný objekt nám úplne nevyhovuje (poloha však bola skvelá), a tak som našiel na nasledujúce dni krajšiu alternatívu, v podstate oproti, cez more v malej rybárskej dedinke Ražanac, ktorá sa nachádza pod cestou číslo 106, smerom na Pag (ak idete po súši alebo od Zadaru a pod.).

Zdroj: Miroslav Illéš

Ešte pred presunom na opačnú stranu sme absolvovali krásnu túru v národnom parku Paklenica, ktorý je síce dostatočne známy, no mnohým dovolenkárom sa nechce chodiť, a tak ho vynechávajú, čo je škoda. Je tu prenádherne a v septembri aj máličko ľudí, takže si užijete prírodu a skalnaté masívy do sýtosti.

Lenivejší sa dostanú autom relatívne vysoko, kde sa dajú pozorovať lezci so šálkou dobrej kávy. Odporúčam obuť turistickú obuv, zbaliť potrebnú výbavu a vyraziť po dobre značených chodníkoch na turistiku plnú prírodných krás a unikátov (osobne mám vždy po ruke aj telefón s off-line mapami v rámci aplikácie Mapy CZ, ktorá je takmer dokonalá a veľakrát mi už pomohla).

Dedinka Ražanac nás prekvapila pokojom a malým, celkom pekným centrom s krásnym prístavom pre rybárske loďky. V dedine je aj rybí trh a novo postavený supermarket Tommy (Chorváti prechádzajú od budúceho roka na euro a všetky cenovky sú už informatívne uvádzané v dvoch menách, takže sa ľahšie nakupuje). Zvyšok výdatného dňa sme po turistike strávili v dedine a večer sme vyrazili do Zadaru na ešte jednu malú prechádzku. V tomto období som čakal pomenej ľudí, no toto mesto je plné asi aj na štedrý deň 🙂.

Rýchla prechádzka sprevádzaná dažďom a peknými výhľadmi bola fajn, no v zásade nás toto až tak neláka. V rámci mesta som opäť ocenil dobrú obratnosť tohto relatívne veľkého auta, s ktorým sa výborne parkuje a rovnako tak sa viete veľmi rýchlo zvrtnúť aj na užšej ceste.

Nasledujúci deň sa javil ako ideál na aktívny oddych v podobe preskúmania okolia dediny a kúpania sa v ešte relatívne teplom Jadranskom mori. Slnečný septembrový deň a prázdne pláže, to je ideál. V širšom okolí bolo viacero vzdialených pláží s nespevnenými príjazdovými cestami, no o to čistejšou vodou a takmer nulovou návštevnosťou – tieto pláže sú relatívne prázdne aj v sezóne, stačí hľadať. Večer sme do auta naložili potrebnú výbavu a vyrazili na malú rybačku v rámci prístavu.

Mám rád tieto praktické autá, lebo sa do nich všetko zmestí, takže máte so sebou veci na rôzne činnosti bez obmedzovania s ohľadom na priestor. Jednoducho balíte a príliš neriešite to, či sa to zmestí alebo nie, zmestí sa to! Ja napr. na takéto cesty nosím vždy aj 10L bandasku s vodou, zásobu balenej pitnej vody, väčšiu sadu náradia, kempingové stoličky, záložné zdroje na nabíjanie elektroniky, outdoorovú kuchyňu a pod. To všetko + ostatná batožina a v aute bolo stále kopu miesta. Cením, že stále existujú praktické autá pre rodinu i biznis.

Zdroj: Miroslav Illéš

V sobotu sme mali v pláne navštíviť nové i staré miesta, pričom sme sa vydali z „našej“ dediny smerom na obec Jasenice (po ceste číslo 106 a 54), v ktorej blízkosti tečie rieka Zrmanja. V tejto lokalite nájdete aj nádherný kaňon, kde sa natáčala časť zo slávneho filmu – Vinnetou. Oplatí sa to vidieť! Po krátkej zastávke sme v spoločnosti extrémneho dažďa pokračovali po donekonečna kľukatých cestách nižšie na juhovýchod, opäť ku hraniciam s BiH.

Už dlhšie som chcel navštíviť maličkú dedinu Cetina, ktorá je obkolesená krásnou prírodou a vyviera tu rieka s rovnomenným názvom. Práve kryštálovo čistý prameň s hĺbkou cca. 130 metrov a kostolík nad ňou bol najväčším lákadlom, a to nie len pre nás. Síce extrémne pršalo a stierače mali čo robiť takmer celou cestou, no nakoniec vyšlo slnko a mohli sme sa kochať tou nádherou. Prameň Cetiny je známy najmä extrémne čistou, pitnou a studenou vodou, takže je vidieť do veľkej hĺbky.

Tento fakt láka mnohých ľudí aby sa tu okúpali, otužili a spravili si peknú fotku z vtáčej perspektívy, avšak kúpanie je tu vyslovene zakázané a zreteľne označené. Ľudia si však z toho nič nerobia, čo je smutné. Ak sa vám chce cestovať krajinou, tak túto lokalitu odporúčame vidieť. Chceli sme ešte navštíviť aj inú oblasť na pohraničí s BiH, pod horou Dinara (1831 m.n.m), ktorá je plná zanechaných tankov a techniky z čias vojny, no podmočený terén ma presvedčil, že radšej ako o malú chvíľu zháňať traktor bude lepšie si to nechať na inokedy.

A tak sme sa od prameňa vydali po smere rieky ku kaskádovitým vodopádom a starému mlynu pri dedinke Vinalić. Dokonalá príroda, pokoj, ticho a možnosť kúpania sa v ľadovej vode, to je proste idylka. Až takmer pri vodopády sa dá dostať po kamenistej ceste autom a cestou si nezabudnite pozrieť aj historický most Balečki. Z tejto lokality sme vyrazili smer Rumin po východnej strane jazera Peruća, ktoré plní rieka Cetina, pričom ide o významnú zásobáreň pitnej vody.

Ako som avizoval, s novým Fordom Grand Tourneo Connect sme jazdili aj po nespevnených cestách s rôznymi nástrahami. Tento kus cesty pod obrovským hrebeňom deliacim HR a BiH vás dostane do úplne inej krajiny, kde žije zopár ľudí v malých osadách. Okrem panoramatickej cesty si môžete vychutnať aj rôzne pešie výpady do hôr smerom na BiH alebo sa iba kochať nádherným okolím, ktoré dotvárajú pláne s koňmi, ovcami a somármi.

Asfaltová cesta však po zopár desiatkach kilometrov končí (čo som nevedel 🙂 ) a pokračuje sa zopár ďalších kilometrov po nespevnenej ceste, ktorá je schodná aj s bežným autom, no treba byť dostatočne obozretný, najmä pri zrázoch bez zábran na úzkej ceste. V jednoduchosti a skratke, nádherná časť krajiny, v ktorej by sme vedeli stráviť dlhší čas objavovaním rôznych zákutí, no to si necháme na inokedy. Nad dedinou Zasiok začína opäť asfaltová cesta, po ktorej sme pokračovali krajinou až po Split, kde nasledovala malá prechádzka. Pod rúškom tmy sme sa postupne vydali po pobreží smerom na Zadar cez množstvo obľúbených destinácií až do dedinky Ražanac. Ak sa radi vozíte po kľukatých panoramatických cestách, tak pobrežie Jadranu je na toto ako stvorené.

Zdroj: Miroslav Illéš

V nedeľu sme zbalili kufre a po mojej obľúbenej jadranskej magistrále cestovali až po Rijeku, odkiaľ som si to namieril, ako je zvykom, smer Slovinsko, ktoré ponúka nádherné cesty plné divokej prírody a výhľadov. Krajinu som po niekoľkých hodinách prešiel krížom od Petriny až pod rakúsky Graz, kde sme v neskorú večernú hodinu vyšli na diaľnicu a pohodovo dorazili až domov. Slovinsko je plné krás, aj z auta, no treba si byť vedomý toho, že po okresných cestách je to samá zákruta a trvá to dlhé hodiny. Nový Ford Grand Tourneo Connect zvládol celú cestu (takmer 2300 km) bez akýchkoľvek problémov a so spotrebou 5,8l/100km, čo je skvelý výsledok.

Celý trip bol relatívne krátky, no veľmi výživný a verím, že niektoré z uvedených miest navštívite aj vy – určite to odporúčam! Rovnako tak ma potešil aj nový Ford Grand Tourneo Connect, na ktorého test som sa dlho tešil a počas mimoriadne aktívneho týždňa sa predviedol vo veľmi dobrom svetle. Mám rád praktické autá, ktoré majú štýl. Ak hľadáte auto pre rodinu, ktoré z časti nahradí aj malú dodávku na prevoz tovaru alebo športového vybavenia na rôzne aktivity, tak toto môže byť tá správna cesta.

Automobil do testu zapožičala spoločnosť: Ford Slovensko

Cena testovaného modelu vrátane príplatkovej výbavy: 42 492 eur (kompletný cenník modelu Grand Tourneo Connect nájdete – TU)

Prečítajte si aj: