Príprava starej Formuly 1 nie je rýchla záležitosť.

Hoci sú preteky Formuly 1 predovšetkým o rýchlosti, príprava vozidiel na trať a ich naštartovanie si hlavne v minulosti žiadali skutočne trpezlivosť. Ako je možné vidieť vo videu na portáli YouTube, zabralo to celé hodiny.

Vo videu je zobrazený monopost Minardi M198, ktoré v sezóne 1998 používal tím dnes známy ako AlphaTauri. Úprimne povedané, nebolo to práve najrýchlejšie auto Formuly 1 tých časov, práve naopak. Za Ferrari F300 Michaela Schumachera či McLarenom MP4/13 Miku Hakkinena, ktorý vtedy získal titul, zaostávalo v priemere aj viac ako o tri sekundy. To je v F1 skutočne veľa a obe Minardi väčšinou krúžili na konci pretekárskeho poľa. Ako príklad vtedajšej technológie však poslúži dobre.

Podľa Jamesa Densleyho zo spoločnosti TDF, ktorá spravuje toto Minardi a ďalšie historické vozidlá F1 pre zberateľov, môže štartovanie monopostov z tohto obdobia, keď F1 používala slávne vysokootáčkové motory V-10, trvať 1,5 až 2,5 hodiny. Závisí to od viacerých faktorov vrátane teploty okolia, keďže v chladných dňoch trvá dlhšie, kým sú pripravené na jazdu.

Proces sa začína predhriatím motora zohriatou chladiacou kvapalinou. Častým omylom je, že tolerancie týchto motorov sú také prísne, že sa za studena dochádza k ich zadretiu. To nie je pravda, ale prevádzka motora, ako je motor Ford Cosworth V-10 z modelu M198 pri nižších než optimálnych teplotách vedie k nadmernému opotrebovaniu.

Pred naštartovaním vozidla sa z hydraulických rozvodov vytlačí vzduch. Ďalej je potrebné naplniť vzduchové ventily motora. Tie dodávajú vzduch na pohon ventilových pružín, pretože bežné ventilové pružiny jednoducho nepostačujú na vysoké otáčky motora.

Následne sa samotný motor naplní palivom a naštartuje sa pomocou externého štartéra, ktorý sa zapojí do zadnej časti prevodovky a tá následne roztočí kľukový hriadeľ. Tieto autá totiž nemajú zabudovaný štartér, pretože by nezanedbateľne zvyšoval hmotnosť monopostu.

Všetko sa ovláda pomocou starého notebooku s operačným systémom Windows 95, pretože softvér vozidla nie je kompatibilný s novšími počítačmi a operačnými systémami. Tento problém sa netýka len pretekárskych áut z 90. rokov, aj McLaren F1 potrebuje na prepojenie so svojou zastaranou elektronikou počítače spred roku 2000.

Ak kontrolný softvér ukáže, že všetky teploty a tlaky sú v norme, vozidlo je konečne pripravené vyraziť na trať.

Zdroj: YouTube.com

Prečítajte si tiež:

Značky:

Branislav Caban

Branislav Caban
Okrem technologických tém sa snažím prinášať aj tie so spravodajským nádychom a rôzne zaujímavosti. Moja e-mailová adresa je bcaban@touchit.sk.

Nechajte nám správu