Je prerod automobilovej dopravy z benzínových a dieselových motorov na tie elektrické už neodvratný? Za akú dobu budú elektrické autá cenovo výhodnejšie, ako ich fosílnymi palivami poháňané náprotivky? A ako tento masívny prerod, ktorý sa čo nevidieť udeje pred našimi očami, zmení svet?

Elektrifikácia, ktorá sa vo svetových mestách rozbehla v priebehu 19. storočia, celkom zmenila to, akým spôsobom žijeme. Z ulíc zmizli olejové a plynové lampy, z našich domovov lampáše a sviečky. Domácnosť nám behom 20. storočia zaplnili spotrebiče v podobe práčok, mikrovlniek, mixérov a iných užitočných pomocníkov a postupne im začali sekundovať aj nástroje relaxu a informácií, v podobe rádia, TV a napokon aj počítačov, ktoré sa neskôr ocitli aj v našich vreckách. Vskutku revolúcia v každom ohľade.

Elektrický motor, ktorý elektrickú energiu premení na mechanickú prácu, je jeden z najranejších uplatnení elektriny v našich službách. Nejaký jeho typ používa každý z nás prakticky neustále, či už ide o ten vo vysávači, mixéri, féne či holiacom strojčeku. Použitie elektromotora v rámci dopravných prostriedkov je logickým rozšírením tohto spôsobu pohonu, pričom každému kto sa pozrie na vlak, v ktorom elektromotor roztláča napríklad dvadsať plne naložených vagónov, je ihneď jasné, že tomuto konceptu sila rozhodne nechýba.

Tesla sa pre mnohých stala symbolom budúcnosti dopravy

Elektrina vládne svetu a nahradenie spaľovacích motorov je vskutku posledná veľká elektrická revolúcia. Pravdaže, elektrinou dlhodobo poháňame množstvo dopravných prostriedkov v rámci hromadnej dopravy, pričom ide predovšetkým o električky, trolejbusy či už spomenutý vlak. Vo všetkých prípadoch sú však tieto dopravné prostriedky závislé na neustálom napojení na elektrickú sieť. Samostatnosť v podobe elektrického auta, nesúceho si svoje energetické zásoby tak, ako si spaľovacie auto vezie svoje pohonné hmoty, je vec celkom iná.

Pri pohľade na súčasné elektrické autá a mediálny hurhaj, ktorý spôsobili v posledných rokoch, je ľahké zostať apatický a celú situáciu si prakticky nevšímať. Koniec koncov, za všetko hovorí krásna veta z denníka Washington Post: „Cena elektrických vozidiel bude neprestajne klesať až dovtedy, dokým si ich nebude môcť dovoliť aj bežná rodina“. Objavila sa v ňom v roku 1915. Aj dnes, po viac ako 100 rokoch, pôsobí stále aktuálne. Skrátka, je jedno či máte 20, 50 či hoc aj 80 rokov, o elektrických autách počúvate prakticky celý svoj život. Je preto ľahké sa pri pohľade na súčasnú situáciu len pousmiať. Zdanie však klame. Tentoraz je situácia celkom iná a niet o tom už žiadnych pochýb.

PREŠLI SME BODOM KAPACITNÉHO ZLOMU

Zrejme nikto v základe nepochybuje o tom, že jedného dňa vozidlá spaľujúce fosílne palivá ustúpia do pozadia a nahradí ich iná technológia. Zásoby ropy totiž nie sú nevyčerpateľné a aj keď vznikajú prostredníctvom prírodných procesov neustále, považujú sa z praktickej stránky za neobnoviteľné. Ich vytváranie totiž trvá milióny rokov a tempo ich vyčerpávania je neporovnateľne rýchlejšie.

Aj keď nové ložiská sa odhaľujú neustále (tempo odhaľovania prestalo stačiť rastu spotreby už v roku 1980), väčšina expertov sa zhoduje na tom, že ropný vrchol, keď sa vyťaží viac než polovica zásob a ročná produkcia začne mať zostupný charakter, sa udeje behom tohto storočia (v posledných dekádach prešlo svojím vrcholom ťažby už niekoľko desiatok štátov).

Nepôjde pri tom o to, že by sa ropa doslova minula. Jej ťažba však bude stále náročnejšia, pretože sa budeme posúvať stále k menším a horšie dostupným ložiskám a jedného dňa už skrátka prestane byť jej extrakcia ekonomická aj napriek rastu ceny.

Bolo by ale naivné si myslieť, že neúspech elektrických áut v priebehu 20. storočia ide na vrub nejakej konšpirácie ropného priemyslu, ktorý pokročilé alternatívne technológie potápal a nedovolil sa im presadiť. Hlavným problémom bolo vždy to, že technológie batérií, ktoré elektrickému autu umožňujú nezávislú jazdu, nikdy nedosiahli použiteľnú hranicu.

Pomer váhy a nesenej energie bol skrátka príliš malý a cena batérií príliš vysoká. To a jedine to, bol rozhodujúci faktor v tom, že sa viac ako sto rokov o elektrických autách viac-menej len hovorilo a občasné malosériové koncové produkty boli skôr terčom posmechu, než záujmu. Autám s pohonom na fosílne palivá skrátka nemohli konkurovať. Lenže práve táto situácia s batériami sa v posledných rokoch zásadne zmenila.

Drvivá väčšina používateľov bežnej elektroniky si obvykle myslí, že batérie sa vôbec nevyvíjajú a sú dlhé roky prakticky nezmenené. Niet sa čomu čudovať. Málokto zvládne sledovať špičkový vývoj v oblasti chemických zlúčenín a špecifických materiálov, ktorý prebieha v laboratóriách po celom svete. Vnímame len koncovú elektroniku, ktorej výdrž je viac-menej rovnaká, alebo dokonca horšia ako kedysi. Neuvedomíme si pritom, o koľko energeticky náročnejšie tieto stroje sú, čo nárast kapacity skrylo. Pokrok je však za posledné dekády vskutku masívny.

Aj keď pravdaže existuje množstvo chemicky a materiálovo odlišných technológií batérií, v súčasnom nástupe elektrických áut hrá rolu hlavne typ, ktorý dobre poznáme v súvislosti s notebookmi, smartfónmi a tabletmi. Ide o Lítium iontové batérie, skrátene označované ako Li-ion, ktoré sa prvýkrát objavili na trhu v roku 1991. Od tejto doby zažívajú neprestajný dynamický vývoj, ktorý na konci minulej dekády ešte akceleroval z dôvodu masívneho rozmachu smartfónov. V poslednej dekáde pritom ich energetická hustota úspešne prelomila hranicu, ktorá umožnila vstup elektrických áut do hry.

Jednou z kľúčových vlastností batérii je energetická hustota, čo je miera poskytnutej energie v pomere k jej fyzickej objemovej veľkosti alebo váhe. Do auta totiž nie je možné umiestniť nekonečný počet článkov a pri akcelerácii každý ďalší pridáva váhu navyše, čo znižuje dojazd. Asi nikto by si nekúpil auto, s ktorým by do vybitia batérie ušiel len pár kilometrov a potom ho musel nechať celý deň nabíjať. Prvé komerčne používané Li-ion batérie v roku 1991 dosahovali energetickú hustotu 200 watthodín na jeden liter svojho objemu a zhruba 80 watthodín na každý kilogram svojej váhy.

Postupným vývojom ich chemických častí sa však do roku 2000 podarilo ich energetickú hustotu navýšiť a to až na dvojnásobok, teda na 400 Wh/l a 150 Wh/kg. Inak povedané, Li-ion batéria z roku 2000 poskytla toľko energie, ako dve rovnako veľké Li-ion batérie z roku 1991. Rast sa pri tom nezastavil a v nasledujúcej dekáde sa vývojom materiálov podarilo vtesnať do rovnakého objemu opäť akoby „ďalšiu batériu navyše“ a energetická hustota sa zvýšila na 600 Wh/l a 200 Wh/kg.

V súčasnosti sa už blížime pridaniu „štvrtej“, pretože na konci roku 2016 sa energetická hustota špičkových Li-ion batérií pohybovala na úrovni 770 Wh/l a 270 Wh/kg. Tieto holé fakty už sami o sebe hovoria príbeh o tom, v akej diametrálne odlišnej situácii oproti minulým dekádam sme. Dnešné auto s podvozkom plným batérií nesie v rovnakom objeme 4-krát viac energie, než auto zo začiatku 90. rokov minulého storočia a dvakrát toľko, čo auto zo začiatku tohto storočia.

Druhým zlomom, ku ktorému sa blížime, je cena. Podobne ako v prípade kapacity, respektíve energetickej hustoty batérií, aj v prípade ceny Li-ion si bežní používatelia pokrok príliš neuvedomujú. Zmeny za posledné roky sú však vskutku dych berúce. Od roku 2010 spadla cena batérií tohto typu o 73 %, konkrétne zo sumy 1000 dolárov za poskytnutú kilowatthodinu na 270 dolárov za KWh. Jedným z hlavných hnacích motorov je obrovský nárast objemu výroby Li-ion v súvislosti s mobilnou elektronikou.

V nasledujúcich rokoch má pokles hnať práve narastajúci objem výroby v súvislosti s elektrickými autami, pričom najlepšou ukážkou tohto faktu sú masívne investície Tesly do obrovských veľkovýrobní, nazvaných Gigafactory. Prvá z týchto fabrík v americkej Nevade začala masovú produkciu v januári tohto roku a svojou výrobou má zaručiť zníženie ceny Li-ion o ďalších 30 %.

Behom roku 2018 by už mala produkovať batérie v objeme 50 GWh ročne a po úplnom dokončení až 150 GWh ročne, pokrývajúc tak produkciu 1,5 milióna áut každý rok. Sesterské továrne v Európe a iných končinách sú pri tom už na ceste a dlho na seba nenechajú čakať ani veľké fabriky iných firiem. Okno sa jednoducho otvára dokorán.

EKONOMICKÝ PRIELOM V OKOLÍ ROKU 2025 SA UŽ ZDÁ NEODVRATNÝ

Podľa reportu Medzinárodnej energetickej agentúry počet elektrických osobných vozidiel na cestách prekročil v priebehu roku 2016 dva milióny kusov. Aj keď ide v porovnaní s vozidlami so spaľovacími motormi o veľmi malé číslo, je nutné si uvedomiť, že ešte pred piatimi rokmi sa na cestách pohybovalo menej ako 5 % tohto počtu (cca 70 000). Ich rozšírenie tak rastie vskutku raketovo.

Oproti roku 2015 šlo o nárast predajov o 60 %, pričom jedno z najväčších lákadiel, ktorým je Tesla Model 3, vstupuje do predaja v súčasnosti. Práve s pomocou neho sa Tesla posúva od doterajších čisto luxusných vozidiel. Tie svetu po prvýkrát ukázali, že elektrické vozidlá môžu byť trendové, cool a výkonnejšie ako ich spaľovacie náprotivky.

Modelom 3 sa Tesla posúva k cenovo dostupným vozidlám pre masy. Vzhľadom na viac ako 400 000 predobjednávok je pritom jasné, že záujem nie je malý.

Súčasné čísla, pri ktorých elektrické autá tvoria len 0,2 % vozidiel na ceste, môžu na prvý pohľad vyvolať dojem, že revolúcia a prerod je skutočne ešte ďaleko. V súčasnosti si elektrické auto kúpia len skutoční nadšenci v tejto oblasti. V angličtine sa tieto typy zákazníkov označujú ako „early adopters“, teda doslova „skorí osvojovatelia“, ktorí si produkt zadovážia hneď ako je dostupný, bez ohľadu na to, že je pridrahý alebo nemá ešte vychytané všetky muchy.

Kompletný prerod trhu nastáva až v momente, keď produkt začínajú kupovať vo veľkom bežní používatelia a začínajú mu dávať prednosť pred produktmi, ktoré boli štandardom predtým. Takáto výmena nastala napríklad pred desaťročím v súvislosti s nástupom smartfónov, ktoré najprv tvorili malý objem z predaných mobilných telefónov, neskôr väčšinu a napokon už nedotykové telefóny prakticky celkom vytlačili z trhu.

Tak ako inde, aj v rámci osobných áut je kľúčovým spúšťadlom masovej adopcie cena. Nech je rast elektrických vozidiel na cestách za posledné roky akokoľvek rýchly, tak z hľadiska počtu predaných kusov pôjde vždy len o odvar toho, čo vyvolá moment, keď elektrické autá dosiahnu cenovú paritu s autami so spaľovacím motorom. To je totiž okamih, keď po nich začnú túžiť aj zákazníci, pre ktorých je rozdiel medzi elektrickým a spaľovacím pohonom auta prakticky irelevantný. Tí riešia totiž predovšetkým to, aké sú ekonomické vlastnosti vozidla z hľadiska pomeru ceny a kvality a prevádzkových nákladov.

Ak má zákazník na výber medzi dvoma prakticky rovnakými autami od rovnakého výrobcu a jedno má výrazne menšie náklady na prevádzku, nekompromisne sa nakloní k tomu lacnejšiemu. Nie v každom prípade, ale určite vo väčšine. Takýto okamih môže pritom ľahko vyústiť do samopodporujúcej sa špirály, pretože ako bude produkcia elektrických áut narastať, ich cena bude klesať, zatiaľ čo znižujúca sa výroba klasických áut môže priniesť ich zdražovanie.

Elon Musk na predvádzaní Tesla Model 3, ktorý otvára éru cenovo dostupnejších výkonných elektrických áut

Kedy teda k tomu dôjde? Mnoho analýz naznačuje, že tento moment je extrémne blízko a možno aj omnoho bližšie ako väčšina bežnej verejnosti čaká. Vhodným príkladom je analýza prominentnej finančnej a informačnej spoločnosť Bloomberg, podľa ktorej klesajúca cena batérií (z dôvodu narastajúceho objemu výroby a zlepšujúcich sa technológií) prelomí hranicu nákladov benzínových/dieselových automobilov v polovici nasledujúcej dekády (teda okolo roku 2025).

Na grafe si môžete všimnúť, že pokles sa pri tom nezastaví a s najväčšou pravdepodobnosťou bude pokračovať, čím už v roku 2030 budú elektrické autá výrazne lacnejšie, ako ich fosílnymi palivami poháňané náprotivky. Aj napriek tomu, že cena za samotnú konštrukciu vozidla a jeho hnacie ústrojenstvo bude prakticky nemenná, znižujúca sa cena batérií postačí na to, aby koncová cena auta pre zákazníka klesala rýchlo a rázne.

Rok 2025 by sa teda mal stať štartom masovej adopcie, ktorá bude následne ešte umocnená ďalším klesaním ceny. Všetko pravdaže za predpokladu, že do tejto doby bude v relevantných krajinách vybudovaná už dostatočná infraštruktúra nabíjacích staníc, ktorá umožní autá nabíjať aj mimo vlastnej garáže.

V tomto ohľade sa však zdá, že všetko ide dobrým smerom a dostatočne rýchlo na to, aby zlom ktorý nastane už za sedem rokov, bol možný. Bloomberg na základe súčasnej situácie odhadol, že v roku 2035 už budú elektrické autá s ďalekým dojazdom tvoriť 35 až 47 % celosvetových predajov nových áut bežného používateľského typu a kumulatívne tak cesty bude brázdiť v tej dobe už viac ako 400 miliónov týchto vozidiel.

Ako vidieť z grafov, optimizmus je založený na predpoklade, že cena batérií klesne na 120 dolárov za kWh do roku 2030. Nejde však o žiadny šialený predpoklad, založený na snoch. Ide o triezvy odhad, vyplývajúci z pokroku v posledných rokoch (pozri historický graf). Pokles ceny pritom nie je hnaný len tým, že energetická hustota Li-ion batérií vďaka pokroku vo vývoji narastá a tým je možné kúpiť väčšiu kapacitu za rovnakú cenu. Pokles spôsobuje najmä narastajúci objem výroby, ktorý sa s nárastom používania elektrických automobilov rozhodne nezastaví.

Predpokladá sa, že v roku 2025 bude cena za Li-ion na úrovni 109 dolárov za poskytnutú kWh a do roku 2030 poklesne až na 73 dolárov za kWh. Skresanie ceny o viac ako polovicu za najbližších sedem rokov môže na niekoho pôsobiť nereálne (súčasná cena je 270 dolárov), ale stačí si len všimnúť, že pred siedmimi rokmi bola cena týchto batérií ešte viac ako trojnásobná a len za minulý rok poklesla o 35 %.

ENVIRONMENTÁLNY FAKTOR A PODPORA ŠTÁTOV AKO URÝCHĽOVAČ

V súčasnosti má nástup elektrických vozidiel takisto nemalého spojenca, ktorým je environmentálny faktor. Vplyv spaľovania fosílnych palív na zemskú klímu je nemalý, pričom drvivá väčšina verejnosti sa našťastie stavia za názor expertov a vedeckej špičky v relevantných odboroch a súhlasia s tým, že situáciu je nutné riešiť. Na splnenie cieľov Parížskej dohody o zmene klímy, ktorá by chcela udržať otepľovanie pod dvoma stupňami Celzia, by podľa odhadov Medzinárodnej energetickej agentúry potreboval svet na cestách viac ako 600 miliónov elektrických automobilov (čo pravdaže nie je jediná cesta k naplneniu).

To, že ľudia vnímajú elektrické autá z tohto hľadiska pozitívne, sa na štarte revolúcie v tomto smere nepochybne prejaví. Nákup elektrického vozidla sa podobne ako napríklad triedenie odpadu môže stať v očiach verejnosti svedomitou vecou, ktorú ľudia skrátka robia. Ak aj stojíte na opačnej strane spektra a z nejakého dôvodu zastávate názor, že po environmentálnej stránke sa nič zlého nedeje, nemôžete ignorovať to, že ste v menšine, a že postoje verejnosti výraznou mierou v nástupe elektrických áut zavážia, bez ohľadu na to, ktorá strana má pravdu.

Jasnú budúcnosť v tomto smere ukazuje aj Iniciatíva pre elektrické vozidlá (EVI – Electric Vehicles Initiative), do ktorej v súčasnosti patria vlády desiatich štátov (Čína, USA, Francúzsko, Nemecko, Japonsko, Veľká Británia, Holandsko, Nórsko, Švédsko a Kanada). Na začiatku júna tohto roku sa v Pekingu na stretnutí ministrov (Clean Energy Ministeria 8) tieto štáty dohodli na spoločnom cieli, ktorým je 30 % podiel elektrických vozidiel na predajoch áut v členských štátoch do roku 2030.

Ide o smelú kampaň nazvanú EV30@30, ktorá spoločne s inými ohlásenými projektmi dáva jasne najavo, kam sa budú v najbližších rokoch vlády chcieť uberať v rámci podporných dotácií. Ministri sa pritom dohodli na niekoľkých akciách, ktoré kampaň majú doviesť do zdarného cieľa, pričom ide najmä o dotácie na rozširovanie siete nabíjacích staníc a takisto štátnu podporu súkromných a verejných projektov na propagáciu elektrických vozidiel. Iniciatíva týchto štátov stojí rozhodne za pozornosť, pretože už dnes sa podieľajú na 95 percentách všetkých registrovaných elektrických vozidiel, pričom ich obyvatelia tvoria takmer tretinu populácie Zeme.

Na začiatku júla takisto predstavila svoj päťročný plán na podporu environmentalistických aktivít aj francúzska vláda a v rámci neho oznámila zvažovaný zákaz predaja áut so spaľovacími motormi po roku 2040. Podobné prehlásenia sme už videli v posledných rokoch aj v iných krajinách, ako napríklad v Nemecku, pričom ich zatiaľ netreba brať nijak záväzne. Túto problematiku bude nepochybne nutné riešiť v rámci EU ako celku a nie na úrovni jednotlivých členských krajín. Ide však o jasné naznačenie toho, kam sa podpora vlád chce uberať a že ére áut so spaľovacími motormi už zvoní umieračik.

Súčasný stav fabriky Gigafactory, ktorej postupne pribúdajú jednotlivé moduly uvádzané do prevádzky

Tieto ekonomické a politické signály sa jasne odrazili na nevyhnutnej reakcii významných automobiliek. Ak ste mali dojem, že elektrická revolúcia áut nenastane preto, že veľké automobilky ju budú kvôli svojmu prepojeniu s ropným priemyslom ignorovať, nemôžete byť ďalej od pravdy. Automobilky chcú predávať autá a v konečnom dôsledku je pre ne jedno, akým typom pohonu disponujú. Nemôžu ľpieť na spaľovacích motoroch v dobe, keď sa ich elektrické alternatívy stanú ekonomicky a technicky výhodnejšími a navyše aj populárnejšími.

Tesla svojím dobre miereným a premysleným zásahom ukázala, že elektrické autá môžu pôsobiť famózne a ako jasný symbol budúcnosti. Celkom tak roztrieštila starú predstavu z konca minulého storočia, v rámci ktorej sa tieto typy áut vnímali ako slimačí a obvykle škaredý náprotivok benzínových a dieselových ekvivalentov. Nepochybne to funguje. V prvom štvrťroku 2017 pokračoval rast predajov elektrických áut ďalej, pričom v Európe šlo o 38 % nárast a v USA dokonca o 49 %.

Súčasné top automobilky sa rozhodne nebudú prizerať na to, ako im Tesla bude rásť pred očami a kradnúť im trhový podiel. Najväčšia automobilka na svete, ktorou je nemecký Volkswagen Group (jej súčasťou je aj Audi, Seat, Škoda, Lamborghini, Bugatti, Bentley a ďalšie), plánuje v nasledujúcich rokoch štyri cenovo dostupné vozidlá, v snahe naplniť svoj plán predávať viac ako 2 milióny elektrických vozidiel ročne (štvrtinu svojej produkcie) do roku 2025. Investuje takisto do budovania rýchlonabíjacích staníc v rámci celého USA, v snahe zabrániť dominancii nabíjacích staníc Tesly.

Pohľad na batériový podvozok áut Tesla a jeho jednotlivé články

Mercedes-Benz, respektíve automobilka Daimler, plánuje predstaviť do roku 2022 desať nových modelov elektrických vozidiel, v snahe zabrániť Tesle stať sa významným hráčom v kategórii luxusných áut. Ticho nezostala ani Toyota, ktorá oznámila svoje nie zas až také smelé plány celkom prestať vyrábať autá so spaľovacími motormi do roku 2050. V poslednom čase zrejme najviac zaujalo oznámenie automobilky Volvo, ktorá behom júna vyrukovala s plánom vyrábať od roku 2019 už len elektrické a hybridné autá (kombinácia spaľovacieho a elektrického pohonu).

Volvo chce v priebehu rokov 2019 až 2021 predstaviť celkom päť čisto elektrických modelov, pričom sa zaviazalo, že všetky ostatné spaľovacie autá v jeho ponuke budú obsahovať nejakú formu hybridného elektrického pohonu. Ide vskutku o rázny krok vpred, ktorý ukazuje, že automobilky neberú transformáciu na ľahkú váhu a že prerod sa bezpodmienečne začal. Do roku 2020 bude v rámci všetkých automobiliek na trhu viac ako 120 rôznych modelov elektrických áut v rozličných cenách, dojazde i výbave. V mnohých prípadoch pôjde o špičkové autá, ktoré si majitelia budú nepochybne kupovať s veľkým zanietením. Je prakticky nevyhnutné, že behom 20 rokov tohto storočia sa elektrické autá stanú symbolom budúcnosti a novej éry, čo spôsobí, že autá so spaľovacím motorom začnú byť čoraz viac vnímané ako nemoderné či dokonca až zastarané.

REŤAZOVÁ REAKCIA NA ROPNÝ A ŤAŽOBNÝ PRIEMYSEL

Nástup elektrických áut nepochybne veľkou mierou zasiahne množstvo odvetví. Asi nikoho neprekvapí, že jedným z nich je aj ropný priemysel. Pokiaľ predaje elektrických áut budú rásť naďalej súčasným tempom, ktoré prináša zhruba 60 % navýšenie ročne, tak už v roku 2023 môžeme očakávať zníženie dopytu po rope o 2 milióny barelov denne (a štyri milióny do roku 2025). Nejde pri tom o to, že by sa dopyt znížil ako celok. Predaje ropného priemyslu budú v najbližších rokoch ešte nepochybne pokračovať v raste. Toto zakolísanie však môže prísť veľmi nečakane v súvislosti s tým, ako ťažobné spoločnosti nastavujú svoju kapacitu na požiadavky trhu. Trh sa po prvýkrát výrazne zmení opačným smerom. Toto zakolísanie môže spôsobiť podobnú ropnú krízu, aká nastala v roku 2014.

Ťažobné spoločnosti v tej dobe neadekvátne zvýšili produkciu práve o 2 milióny barelov denne, čím ponuka prekročila dopyt a naštartoval sa razantný pokles ceny. A to je presný opak toho, čo v súčasnosti ropné spoločnosti potrebujú. V najbližších pár rokoch sa oprávnene očakáva, že rast ceny ropy bude pokračovať. Súčasné ceny okolo 20 dolárov za barel si totiž ťažobné spoločnosti zrejme nemôžu dlhodobo dovoliť. Pravdepodobnejšie je, že cena bude z dlhoročného súčasného minima narastať späť k vyšším hodnotám, konkrétne na 50 až 70 dolárov za barel, čo bude nástupu elektrických áut ešte viac hrať do kariet.

Pokiaľ budeme trochu striedmejší a znížime predpokladaný rast adopcie elektrických áut na 45 % či dokonca 30 %, znamená to len oddialenie nevyhnutného. Bloomberg vo svojej analýze vypočítal, že ropná kríza v takomto prípade nastane o niečo neskôr, konkrétne v roku 2025, respektíve 2028.

Prvé kusy Modelu 3 od Tesly opustili výrobnú linku začiatkom júla. V nasledujúcom roku ich fabrika vychrlí pol milióna

Je zaujímavé, že OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu, zložená predovšetkým zo štátov Blízkeho východu a Afriky), či priamo ťažobné spoločnosti ako ExxonMobil, predpokladajú vo svojich analýzach prakticky dnes už nezmyslene nízky rast adopcie elektrických áut na úrovni 2 %. Zatváranie očí pred zmenami tak pre mnohých investorov môže znamenať tvrdé prebudenie do reality.

Bloomberg predpokladá, že navýšenie bude v nasledujúcej dekáde nevyhnutne končiť ďalšou ropnou krízou, spôsobenou znížením dopytu, ktorá opäť vyústi k veľkému zníženiu ceny. To môže v rámci ropného priemyslu spustiť neželanú špirálu smrti pre slabšie spoločnosti, ktoré budú prvými obeťami. Analýza Bloombergu pri tom ukazuje, že aj keby ropný priemysel bojoval tým, že by dlhodobo nechal cenu ropy na súčasných nízkych úrovniach (čo je nepravdepodobné), oddialili by masový nástup elektrických áut o maximálne jednu dekádu.

To pravdaže neznamená, že ropný priemysel nebude bojovať inými spôsobmi, pričom čoraz viac sa objavujú indície o iniciatívach a lobovaní, ktoré majú za cieľ zrušiť množstvo štátnych podpôr a bonusov, ktoré v súčasnosti elektrické autá majú (napríklad v USA môže nákupca elektrického auta využiť daňový odpočet 7500 dolárov).

V minulosti sa mnoho expertov nazdávalo, že krízu v ropnom priemysle spôsobí až prechod vrcholom, pri ktorom sa dostaneme cez polovicu ekonomicky dostupných svetových zásob a produkcia namiesto rastu začne klesať. Realita však bude zrejme iná a v nadchádzajúcich dekádach sa o ropnú krízu postará práve nástup elektrických áut.

Ropu pravdaže budeme stále potrebovať, pretože okrem palív pre lode či lietadlá ju využívame napríklad aj pri výrobe plastov, pesticídov a dokonca aj liekov. Razantný a následne desaťročia trvajúci pokles dopytu však nevyhnutne vyústi do bankrotu mnohých ťažobných spoločností. Je takisto zrejmé, že behom storočia bude klesať význam štátov, ktoré majú svoju ekonomiku založenú na ropnom priemysle, čo nevyhnutne zasiahne aj do celosvetovej politickej situácie.

Čína sa v minulom roku postarala až o 40 % nákupov elektrických áut. V smogom zamorených čínskych veľkomestách ženie dopredu elektromobily hlavne environmentálny faktor

Zvýšenie produkcie elektrických áut má dôsledky aj v rámci ťažby kovov a iných surovín. Typické elektrické auto vyžaduje zhruba 38 kg medi pre svoje batérie a ďalších 100 kg pre svoj elektrický motor. Zhruba 20 kg vyžaduje aj každý prístupový bod rýchlonabíjacej stanice. Naproti tomu v luxusnom aute so spaľovacím motorom nájdeme len zhruba pätinu tohto množstva (28 kg). Analytici najväčšej európskej banky BNP Paribas očakávajú, že nástup elektrických áut do roku 2020 prinesie zvýšenie dopytu po medi o 373 000 ton ročne a niklu o 40 000 ton ročne, čo sa prevtelí do mnohých investičných príležitostí.

Do roku 2025 by pri tom mal nárast vystreliť až na 1,65 milióna ton medi a 210 000 ton niklu ročne. Očakávať sa dá takisto obrovské zvýšenie dopytu po lítiu. V súčasnosti sa ťaží predovšetkým v oblasti, ktorá je známa pod prezývkou „lítiový trojuholník“, pričom ju tvorí Argentína, Bolívia a Čile. Mimo Južnej Ameriky sa však lítium ťaží vo veľkom aj v Číne.

Predpokladá sa, že do roku 2020 stúpne dopyt po lítiu zo súčasných 160 000 ton na 260 000 ton a rast bude ďalej rýchlo pokračovať. Podobne to je aj pri ďalšom kľúčovom prvku batérií, ktorým je grafit, pričom jeho ťažbe dominuje práve Čína. Jeho potreba by do roku 2020 mala narásť o 150 až 170 000 ton ročne. To všetko v dobe, keď bude podiel elektrických áut stále mizivý. Je jasné, že behom nasledujúcich dekád bude ťažba týchto surovín veľmi významná.

VPLYV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

V súvislosti s ekologickými faktormi sa môžeme často stretnúť s protiargumentmi, že elektrické autá budú na životné prostredie rovnaká, alebo dokonca ešte väčšia záťaž, ako súčasné autá so spaľovacími motormi. Tieto vyjadrenia sa opierajú hlavne o to, že batérie sú toxické pri výrobe aj pri likvidácii, pričom obrovské množstvo elektriny, ktoré sa pre nabíjanie áut bude musieť vyrobiť, bude pochádzať z uhoľných či ropu využívajúcich elektrární. Tieto argumenty sú však obvykle buď výrazne prehnané alebo prestanú byť v dohľadnej dobe relevantné.

Batérie sú v súčasnosti vo veľkej miere recyklovateľné a regulácie v tejto oblasti sú čoraz prísnejšie. Súčasťou Gigafactory spoločnosti Tesla bude takisto veľká recyklačná stanica, v ktorej chce firma svoje batérie bezpečne a maximálne zužitkovať, v snahe získania veľkého množstva ich nákladného materiálu spať.

V najbližších troch rokoch chystá cenovo dostupné elektromobily skoro každá veľká automobilka

Z hľadiska produkcie elektriny sa takisto netreba ničoho obávať. Súčasný ťah na presadenie elektrární využívajúcich obnoviteľné zdroje je masívny a ich náprotivky spaľujúce fosílne palivá sa na svetovej produkcii podieľajú čoraz menej. Je pravdou, že „špinavé“ elektrárne sa starajú stále o väčšinu produkcie, ale prerod v tejto oblasti je dávno naštartovaný a v čase, keď budú elektrické autá premávke dominovať, bude situácia výrazne odlišná ako je dnes. Stačí sa len pozrieť na aktuálny pokrok.

V roku 2012 sa ešte elektrárne používajúce obnoviteľné zdroje podieľali len na 13 % celosvetovej produkcie elektriny (nepočítajúc nukleárne reaktory, ktoré takisto oxid uhličitý neprodukujú), zatiaľ čo v roku 2020, po dokončení súčasných projektov, narastie ich podiel na viac ako štvrtinu (26 %). Rast pritom bude pokračovať ďalej a v niektorých krajinách je tempo značne väčšie. Napríklad v Nemecku sa dnes solárne, veterné a vodné elektrárne starajú už o viac ako 30 % produkcie.

Mnohé štáty majú vďaka svojej polohe dlhodobo obrovský podiel ekologických elektrární. Ide napríklad o Kanadu, kde sa hydroelektrárne starajú až o 63 % produkcie, nukleárne elektrárne o 16 % a veterné o 3 %. To pravdaže nie je možné všade. Hlavné je, že podiel najšpinavších uhoľných elektrární stále klesá a napríklad v USA sa dnes starajú už len o 15 % produkcie, v Nemecku o 17 % a v Kanade o 10 %. Je dôležité si pritom uvedomiť, že aj keď podiel elektrární využívajúcich obnoviteľné zdroje stúpa každoročne len o pár percentuálnych bodov, ide o nevyhnutnosť.

V USA či v Európe sú novobudované elektrárne v drvivej väčšine prípadov práve tohto typu. Špinavšie elektrárne tvoria vysoký podiel z dôvodu, že sú stále v prevádzke, ale po doslúžení už skrátka nebudú mať svoje novšie náprotivky, ktoré by ich nahrádzali.

ZMENA SVETA, KTORÚ POCÍTI KAŽDÝ

Podľa súčasných analýz, založených na reálnom vývoji za posledné roky, sa 20. roky tohto storočia stanú érou nástupu elektrických áut. Nasledujúce 30. roky budú érou ich masového rozšírenia a dominancie v predajoch, 40. roky érou dominancie na cestách a napokon 50. roky érou smrti ich spaľovacích náprotivkov, ktoré prakticky zmiznú z ulíc.

Tento prerod nepochybne zasiahne trh práce a podlaha sa prelomí pod mnohými dodávateľmi relevantných súčastí, ako sú napríklad výrobcovia prevodoviek, výfukových systémov, manažmentu spotreby a podobne. Len v Európe ide o zhruba 12 miliónov pracovných miest.

Na druhú stranu však obrovsky rozkvitne alternatívny biznis, súvisiaci s elektrickými autami, pričom ide napríklad o výrobcov batérií, senzorov a softvéru. Aj keď nové pracovné miesta zrejme pokryjú počtom tie stratené, pre špecialistov v daných odboroch, ktorí o prácu prídu, pôjde len o malú útechu. To je však niečo, čo počas histórie prichádza stále znova a znova. Ide o nevyhnutný dôsledok pokroku, ktorý je skrátka nutné akceptovať. Snažiť sa tomu zabrániť je ako zastavovať výrobu a predaj áut na prelome 19. a 20. storočia, len preto, aby kováči, čo podkúvajú kone a ľudia zo stajní neprišli o prácu. To je jednoducho neudržateľné.

Nabíjacie stanice budeme vídať na parkoviskách čoraz častejšie

Zmení sa aj obslužná infraštruktúra. Majitelia elektrických vozidiel nebudú chcieť nabíjať svoje autá len doma vo svojej garáži, ale takisto aj v hromadných garážach v práci, na parkoviskách pred obchodnými domami, či priamo na cestách. To si vyžiada značné investície do stavby obrovského množstva nabíjacích stanovíšť. V nasledujúcich desaťročiach budeme takisto svedkami postupného zatvárania čerpacích staníc.

Aj keď ich transformácia na nabíjacie stanice je pravdaže možná, vzhľadom na to, že nabíjanie budú mať ľudia dostupné aj doma či na parkovisku, bude ich potrebných  omnoho menej ako v súčasnosti a jedného dňa (pravdepodobne po roku 2040), začnú skrátka miznúť, spoločne s autami so spaľovacími motormi. Ich zmiznutie každopádne pocítia aj rozpočty štátov, pretože napríklad v Európe sa predaj pohonných hmôt stará v priemere až o 7 % daňového príjmu.

Obrovským pozitívom je, že mestá sa stanú tichšími a čistejšími. Výraz „rušná premávka“ sa už bude týkať len zaplnenia vozidlami a nie hluku z motorov. Budovy a oblasti, ktoré boli zaťažené extrémnym dopravným ruchom (napríklad dedinky v blízkosti diaľnic, či paneláky v blízkosti veľkých križovatiek), sa behom nasledujúcich dekád stanú atraktívnejšími, pretože prídu o svoju najväčšiu nevýhodu. Protihluková stena pri ceste, sa stane len neužitočnou obludou zacláňajúcou vo výhľade.

No a napokon, zmení sa aj správanie bežného motoristu. Jazda tichým autom s omnoho plynulejším chodom je jednoducho zážitok, na ktorý sa rýchlo zvyká. Nabíjanie pri tom nebude žiadna starosť. Podobne ako dnes používame smartfón celý deň a cez noc si ho necháme nabiť, budeme so svojím autom jazdiť celý deň a ráno nasadneme zas do nabitého. Ak vyrazíme niekde s nedostatočne nabitými batériami na dlhšiu cestu, necháme ich nabiť počas nákupu v hypermarkete, či v motoreste pri zastávke na obed.

Budúcnosť, v ktorej elektrické autá budú dominovať, je už za dverami. Postupný rozmach, trvajúci dve dekády, veru nie je nejaká extrémne dlhá doba. Stačí si len spomenúť, ako pred dvadsiatimi rokmi nastupovali mobilné telefóny. Najprv ich mali len majetnejší nadšenci a jedného dňa sme si skrátka uvedomili, že už skoro nie je človeka, ktorý by ho nemal vo vrecku.

S rozšírením elektrických áut to bude podobné. Staviate dnes dom a plánujete v ňom byť po zvyšok svojho života? Nechajte si do garáže namontovať silnú trojfázovú zásuvku. Jedného dňa totiž už v nej tá stará hlučná fosília s výfukom stáť nebude.

Tento článok vyšiel aj v tlačenom júlovo-augustovom vydaní TOUCHIT č. 7-8/2017, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.

Značky:

Nechajte nám správu