Autonómne autá sú v podstate roboty na kolesách, ktoré že vývojári naprogramujú tak, aby dodržiavali pravidlá cestnej premávky. Ale ak by to robili mechanicky, mohli by sa na cestách stať prekážkami, obťažujúcimi všetkých naokolo.

Kolaboratívne centrum pre výskum bezpečnosti (CSRC) sa spojilo s odborníkmi z výskumného a testovacieho centra na Univerzite v Michigane. Hneď na začiatku zrealizovali dva projekty, ktoré mali preveriť, aké správanie vodičov je považované za prirodzené.

Bežní účastníci cestnej premávky

Ak majú vodiči akceptovať autonómne autá, tie sa nesmú pohybovať tak, akoby boli účastníkmi nejakého štrajku a príliš opatrnou jazdou vytvárať zápchy či nebezpečné situácie na ceste. Stačí si predstaviť auto jazdiace po diaľnici predpísanou rýchlosťou 120 km/h, ktoré pred priechodom pre chodcov náhle v priebehu niekoľkých sekúnd spomalí na 70 km/h kvôli značke obmedzujúcej rýchlosť. To je nielen iritujúce, ale môže to viesť ku kolíziám. Autonómne autá tak musia odrážať ľudské správanie a reakcie.

Autonómne auto od Toyota v živej premávke

Ako skúmať intuitívne správanie vodičov?

Prvá štúdia sa zameriavala na zisťovanie, ako vodiči manévrujú na križovatkách smerom doľava. Vedci si chceli overiť,  aký veľký musí byť odstup v prúde vozidiel idúcich z protismeru, aby sa skúsení vodiči rozhodli prejsť cez protiľahlý pruh. Prílišná opatrnosť totiž vyvoláva netrpezlivosť vodičov čakajúcich na odbočenie. Ale aj príliš odvážny manéver zvyšuje riziko kolízie a vyvoláva nepokoj vodičov v protiidúcich autách. Preto je potrebné stanoviť dôležité parametre a definovať normy, ktorými sa intuitívne riadia ľudia za volantom.

Zdroj: Toyota
Platforma autonómneho auta

Na realizáciu výskumu tím vybral cestnú križovatku v menšom americkom meste, kde kamery zaznamenávali pohyb áut 24 hodín denne. Po zozbieraní hodín záznamu a transformácii obrázkov na leteckú projekciu vedci použili strojové učenie na meranie reakcií vodičov na premávku. Zdokumentovali viac ako 5 000 dopravných situácií a  vyhodnotené odstupy medzi prichádzajúcimi vozidlami ako prijateľné a neprijateľné pre odbočenie doľava. Zohľadňovali sa aj správanie vodičov v rôznych poveternostných podmienkach – počas dažďa, snehu a v dobrých poveternostných podmienok.

Zdroj: Toyota
Rozpoznávanie prekážok na ceste

Jedným z najzaujímavejších zistení bolo, že ľudia zvyčajne používajú ako hlavný faktor vzdialenosť. To znamená, že záver si vyvodia na základe toho, čo vidia, namiesto toho, aby sa snažili odhadnúť rýchlosť približujúceho sa auta, alebo čas potrebný na vykonanie odbočovacieho manévru.

Výskumný tím spoločnosti Toyota a Univerzity v Michigane  využil podobný prístup aj na štúdium interakcie vodiča na kruhovom objazde. Pre ľudí, ktorí prichádzajú po kruhovom objazde, bol uhol polohy približujúcich sa osobných a nákladných áut dôležitejší ako vzdialenosť. Zdá sa, že vodiči geometricky vyhodnocujú trajektóriu prichádzajúcich vozidiel, aby zistili, či je bezpečné vojsť do kruhového objazdu.

Zdroj: Toyota
Autonómne auto od Toyota

Výzvy sa však neobmedzujú len na interakciu s autami. Vodiči sa stávajú opatrnejší, aj keď je v blízkosti cyklista, motorkár či chodci. A autonómne vozidlá sa musia naučiť to isté.

Prototypové mesto

Úlohou vedcov je postaviť experimentálne prototypové mesto budúcnosti – Woven City. Prepravovať ľudí aj tovar v ňom budú autonómne vozidlá s nulovými emisiami, vrátane vozidiel e-Palette (niečo medzi autobusom a autom). Ich interiér umožňuje rýchlu prestavbu, takže to isté vozidlo môže slúžiť ako pojazdná predajňa, kancelária, ubytovanie, malý autobus alebo autobus na prepravu handicapovaných osôb.

Zdroje: Toyota, vlastné

Prečítajte si tiež

Nechajte nám správu